ivo.sk
Jazyková kompetentnosť ľudí na Slovensku: nemecký jazyk v porovnaní s inými jazykmi

Inštitút pre verejné otázky prezentoval dňa 31.5.2011 výsledky výskumu Jazyková kompetentnosť ľudí na Slovensku: nemčina v porovnaní s inými jazykmi, ktorý bol vypracovaný z poverenia Goetheho inštitútu a podporený z finančných prostriedkov Ministerstva zahraničných vecí Spolkovej republiky Nemecko.

Reprezentatívny sociologický výskumu sa uskutočnil v marci 2011 na vzorke 1086 obyvateľov SR vo veku od 15 rokov. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov.

Download:

Tlačová správa - Jazyková kompetentnosť ľudí na Slovensku
[PDF dokument]

Pressemitteilung - Fremdsprachenkompetenz der Menschen in der Slowakei
[PDF dokument]

Prezentácia výsledkov - Jazyková kompetentnosť ľudí na Slovensku
[PDF dokument] 



Výsledky výskumu predstavili autorky výskumnej štúdie analytičky IVO Zora Bútorová a Oľga Gyárfášová.

Výsledky výskumu na nemecko-slovenskom hospodárskom fóre

Druhého júna prezentovala Zora Bútorová výsledky výskumu na nemecko-slovenskom hospodárskom fóre (2. Deutsch-Slowakisches Wirstschaftsgespräch), ktoré otvorila premiérka Iveta Radičová. V rámci panelovej diskusie vystúpil minister práce Jozef Mihál, ministerka pre vedu a hospodárstvo spolkovej republiky Sasko-Anhaltsko Birgitta Wolff , člen predstavenstva Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula a člen prezídia republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec a ďalší.

Hlavné zistenia výskumu

Zo šiestich skúmaných svetových jazykov – ruštiny, nemčiny, francúzštiny, angličtiny, španielčiny a taliančiny – majú na Slovensku najsilnejšie vedomostné zázemie tri: ruština, v ktorej sa aspoň trochu dohovorí viac ako polovica ľudí (54 %), nemčina (49 %) a angličtina (46 %), znalosť ďalších troch je podstatne menej rozšírená. Pokiaľ ide o úroveň ovládania jazykov, najlepšie je na tom angličtina, v ktorej hovorí a píše úplne alebo takmer bez problémov 14 % respondentov a celkom dobre je na tom ďalších 14 %. Na druhom mieste je nemčina, kde sa 7 % respondentov ohodnotilo na jednotku alebo dvojku a 15 % by si dalo trojku.

Lepšia úroveň ovládania nemčiny je častejšia v mladších vekových kategóriách; u ľudí s vyšším vzdelaním; u študentov, tvorivých i výkonných odborných pracovníkov a u podnikateľov – v kontraste k dôchodcom, nezamestnaným; ako aj k nekvalifikovaným i kvalifikovaným manuálnym pracovníkom. Ovládanie nemčiny je častejšie u obyvateľov najväčších miest na rozdiel od najmenších obcí.

Najsilnejší vplyv na úroveň ovládania nemčiny mala nutnosť ovládať jazyk pre zamestnanie alebo pre úspech v povolaní; ďalej kvalitná výučba cudzieho jazyka a možnosť učiť sa cudzí jazyk dostatočne dlho v nadväzujúcich ročníkoch. Tí, ktorí nemčinu neovládajú, to najčastejšie zdôvodňovali tým, že v školách, do ktorých chodili, sa nemčina nevyučovala.

Výrazná väčšina obyvateľov Slovenska zastáva názor, že je dôležité ovládať angličtinu (95%) a nemčinu (88 %). Angličtina zaujíma v porovnaní s ostatnými jazykmi bezkonkurenčne prvé miesto a nemčina zaujíma suverénne druhú pozíciu. Dôležitosť oboch sa však značne prekrýva a mnohí pokladajú za dôležité, aby ľudia na Slovensku ovládali aj nemčinu aj angličtinu. Aj ďalšie zistenia poukázali na to, že angličtina a nemčina idú takrečeno ruka v ruke.

Rozdielna dôležitosť pripisovaná jednotlivým jazykom sa premieta aj do odpovedí na hypotetickú otázku, aký jazyk by sa chceli respondenti naučiť, resp. sa v ňom zdokonaliť - prvé miesto patrí angličtine, druhé nemčine a až s veľmi výrazným odstupom nasledujú ďalšie jazyky.

Pozíciu nemčiny ako druhého najdôležitejšieho cudzieho jazyka dokumentujú aj názory respondentov na to, aký jazyk by mali rodičia vybrať pre svoje deti, ktoré práve idú do školy. Angličtina dostala najviac prvých miest a nemčina zase najviac druhých miest.

Až tri štvrtiny ľudí zastáva názor, že s vyučovaním cudzích jazykov je dobré začať čo najskôr – ešte v predškolskom veku alebo v prvých ročníkoch základnej školy.

Vnímanie dôležitosti nemčiny je podmienené nielen dôležitými praktickými okolnosťami, ale aj vedomím dôležitosti širšieho spoločensko-historického kontextu, v ktorom sa nemčina používa – atraktívnosťou a prominentnou pozíciou nemeckej kultúry a vedy; pozíciou Nemecka ako významného hospodárskeho partnera pre Slovensko či príťažlivosťou nemecky hovoriacich krajín ako turistických destinácií.

V súvislosti s otvorením pracovných trhov Nemecka a Rakúska výrazná väčšina je presvedčená, že najväčšie šance na trhu práce v nemecky hovoriacich krajinách majú ľudia, ktorí ovládajú nemčinu.

Vybrané mediálne ohlasy

KNIŽNÁ REVUE: Cudzie jazyky očami sociológov
topky.sk: Slováci sa dohovoria hlavne rusky, nemecky a anglicky
webnoviny.sk: Slováci najčastejšie hovoria po rusky, najlepšie po anglicky
s24.sk: Slováci najčastejšie hovoria po rusky, najlepšie po anglicky
pluska.sk: Najviac nám "vonia" ruština
udalosti.noviny.sk: Najčastejšie hovoríme po rusky, najlepšie po anglicky
fuu.sk: Slováci najčastejšie hovoria po rusky, najlepšie po anglicky
cas.sk: Je to pravda? Tretina Slovákov dokáže hovoriť 2 svetovými jazykmi
sme.sk: IVO:Slováci najčastejšie hovoria po rusky, no najlepšie po anglicky



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Publikácia venovaná vybraným aspektom bilaterálnych vzťahov Slovenska a Ukrajiny.

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Slovensko a Ukrajina: perspektívy spolupráce a aktéri

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore