Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky  (IVO) s podporou Nadácie ESET za najväčšiu výhodu umelej inteligencie považuje 29% opýtaných zvýšenie efektívnosti a produktivity najmä v oblasti práce. Napríklad tým, že šetrí čas, znižuje náklady, šetrí pracovnú silu, zjednodušuje výrobné procesy, nahradzuje človeka v automatizovaných/nebezpečných činnostiach, atď. Podľa štvrtiny respondentov (24%) je najväčšou výhodou aj to, že uľahčuje a zjednodušuje život  v rôznych oblastiach – najmä v práci, pri štúdiu a vzdelávaní alebo každodennom osobnom živote. 

Ako ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1 069 respondentov starších ako 14 rokov, ďalšie výhody si ľudia spájajú najmä s vlastnosťami umelej inteligencie. Podľa 20% opýtaných je to rýchlosť AI – v rozhodovaní, riešení úloh, dostupnosti informácií a pod. Desať percent vyzdvihuje presnosť a spoľahlivosť a 9% komplexnosť, variabilitu č flexibilitu umelej inteligencie.



„Na druhej strane umelá inteligencia vyvoláva v ľuďoch strach a pocit ohrozenia. Najväčšie obavy vyvoláva zneužitie AI samotným človekom. Viac ako štvrtina opýtaných uviedla ako jej nevýhodu rôzne bezpečnostné ohrozenia a riziká od šírenia hoaxov, dezinformácií, deepfake videa, zneužitia osobných údajov, hackerských útokov, podvodov až po vojnu. Druhou významnou nevýhodou AI je ohrozenie trhu práce. Takmer pätina opýtaných (17%) tvrdí, že nasadenie AI pripraví mnohých ľudí o prácu alebo vďaka nej zanikne množstvo profesií a povolaní. Tretia významná nevýhoda sa vzťahuje na jej vlastnosti ako je nespoľahlivosť, chybovosť, nepresnosť, nekontrolovateľné a nepredvídateľné správanie, ktoré uvádza 13% opýtaných“, hovorí autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.

Každý desiaty respondent uvádza tiež všeobecnú hrozbu – zničenie civilizácie, teda keď AI nahradí a ovládne človeka, príp. nejakým spôsobom človeku ublíži. K týmto respondentom možno navyše pridať ďalších 6%, ktorí považujú za jej najväčšiu nevýhodu stratu slobody, súkromia, manipuláciu, ovládanie či sledovanie ľudí. Negatívny vplyv umelej inteligencie sa môže tiež prejaviť na samotnom človeku, napr. tým, že ničí jeho myslenie a kreativitu, spôsobuje zlenivenie a závislosť alebo degraduje vzájomné medziľudské vzťahy.



„Hoci univerzálny charakter technológie umelej inteligencie predurčuje jej nasadenie prakticky do každej oblasti ľudskej činnosti, nie v každej respondenti očakávajú jej pozitívny prínos. Umelá inteligencia je pomerne negatívne vnímaná v tých oblastiach, ktoré majú bezpečnostno-vojenský alebo politicko-mocenský charakter. Napríklad väčšiu škodlivosť ako užitočnosť AI v politike očakáva až 61%, v armáde 50% a v oblasti bezpečnosti 42% opýtaných. Tieto postoje pritom logicky nadväzujú na predchádzajúce zistenia o nevýhodách umelej inteligencie. Napríklad na obavy jej zneužitia človekom proti iným ľuďom, potenciálne zničenie civilizácie, svojvoľné ublíženie AI človeku, stratu slobody, manipuláciu s ľuďmi a pod.“, dodáva k zisteniam Marián Velšic.

Prieskum bol realizovaný v rámci projektu "Umelá inteligencia optikou verejnosti" v rámci dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.

Metodologické údaje prieskumu

Dátum zberu údajov: apríl 2024
Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
Veľkosť vzorky: 1 069 respondentov starších ako 14 rokov
Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť,  veľkosť sídla, kraje SR
Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI)
Realizácia terénneho zberu údajov: agentúra FOCUS